Výstupy projektu

Intelektuálny výstup č. 1

Lexikálne osobitosti slovenčiny v komparácii s väčšinovými jazykmi – slovinčinou a srbčinou

CELÝ TEXT V PDF                              OBÁLKA V PDF


Editorka: doc. Mgr. Katarína ŽEŇUCHOVÁ, PhD.

Autori:

Mgr. Zdenka KUMOROVÁ, PhD. (Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave) 

doc. Dr. Anna Margaréta LAČOKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade) 

prof. Dr. Anna MAKIŠOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade) 

prof. Dr. Daniela MARČOKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade) 

Matej METERC, PhD. (Ústav pre slovinský jazyk Frana Ramovša, Slovinská akadémia vied) 

doc. Dr. Mojca NIDORFER  (Filozofická fakulta, Univerzita v Ľubľane) 

prof. Dr. Jozef PALLAY (Filozofická fakulta, Univerzita v Ľubľane) 

doc. Dr. Zuzana TÝROVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade) 

prof. Dr. Jasna UHLÁRIKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

Recenzenti:

prof. Mgr. Martin OLOŠTIAK, PhD. 

dr. sc. Siniša HABIJANEC, PhD.


Cieľom kolektívu autorov je opísať základné problémové oblasti, kde sa javy lexikálnej roviny slovenčiny a porovnávaných jazykov – srbčiny a slovinčiny dostávajú do kontaktu, „nota bene“ do konfliktného kontaktu. Kolízne javy sústredené v tejto publikácii vychádzajú z dlhoročnej bádateľskej a učiteľskej praxe pedagógov a lektorov pôsobiacich na Univerzite v Novom Sade a na Univerzite v Ľubľane a ich identifikácia prispieva k optimalizácii procesu osvojovania si slovenčiny ako cudzieho jazyka v Srbsku a v Slovinsku. Publikácia pozostáva z troch častí: prvá časť opisuje dynamické procesy v súčasnej slovenčine, zameriava sa pritom najmä na preberanie cudzojazyčných lexém do slovenčiny, ich adaptáciu v ortografickej a ortoepickej rovine. Kapitola obsahuje aj reflexiu opisovaných dynamických procesov v učebniciach slovenčiny používaných v prostredí vojvodinských Slovákov. Druhá a tretia časť sú venované kontrastívnemu pohľadu na slovenčinu a blízkopríbuzné slovanské jazyky – srbčinu a slovinčinu, ktoré predstavujú väčšinové a štátne jazyky v krajinách projektových partnerov. 

Výučba slovenčiny v príbuzných slovanských krajinách otvára množstvo otázok, ktorých riešenie prispieva k optimalizácii procesu osvojovania si slovenčiny ako cudzieho jazyka. Je preto nevyhnutné prispôsobovať vyučovací proces na konkrétne lingvokultúrne podmienky krajiny, kde sa slovenčina vyučuje. V prvom rade je potrebné dokonale poznať osobitosti väčšinového jazykového prostredia, ktoré je významným zdrojom pozitívneho ale i negatívneho transferu pri osvojovaní si slovenčiny. Predložená publikácia sa zameriava na vybrané problémy lexikálnej roviny, ktoré predstavujú pri vyučovaní slovenčiny konflikt s väčšinovým jazykom krajiny, v ktorej sa slovenčina vyučuje, v našom prípade srbčiny a slovinčiny. Medzi najvýraznejšie lexikálne kolízne javy v prípade príbuzných jazykov sa zaraďuje interlingválna homonymia. K problematickým lexikálnym javom s potenciálom negatívneho transferu alebo ťažkostí pri ich osvojovaní patrí otázka zdrobňovania a deminutív, zveličovania a augmentatív. Spomínané javy sú analyzované v kontrastívnom pláne s obidvoma porovnávanými jazykmi.


Intelektuálny výstup č. 2

Vyučovanie zvukovej roviny slovenského jazyka so zameraním na špecifické potreby používateľov srbčiny a slovinčiny

CELÝ TEXT V PDF                  OBÁLKA V PDF


Autori:    Mgr. Peter GREGORÍK, PhD., (Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave) 

prof. Dr. Anna MAKIŠOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade) 

prof. Dr. Jozef PALLAY (Filozofická fakulta, Univerzita v Ľubľane) 

 Mgr. Saša VOJTECHOVÁ POKLAČ, PhD. (Filozofická fakulta, Univerzita v Ľubľane) 

doc. Dr. Zuzana TÝROVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade) 

prof. Dr. Jasna UHLÁRIKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

Recenzenti: doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc., PhDr. Janka Píšová, PhD.

Vedecká publikácia sa zameriava na jednu z rovín slovenského jazyka – zvukovú rovinu. Primárnym cieľom práce nie je len opísať zvukové systémy slovenčiny, srbčiny a slovinčiny, ale hľadieť na ne vo vzájomných súvislostiach, poukazovať na spoločné, ako aj rozdielne vlastnosti a upriamiť pozornosť najmä na kolízne javy, ktoré môžu negatívne interferovať pri nadobúdaní jazykových kompetencií zo slovenského jazyka užívateľmi zo srbského a slovinského jazykového prostredia. 

Prácu tvorí päť častí, ktoré sú prepojené tematikou zvukovej roviny slovenského jazyka. V prvej časti s názvom Zvuková rovina slovenčina a základy správnej výslovnosti Peter Gregorík podáva opis zvukovej roviny slovenského jazyk a venuje sa ortoepickým javom, v rámci ktorých sa zameriava na problematické body vo výslovnosti samohlások, dvojhlások, ako aj spoluhlások. V druhej časti s názvom Srbská ortografia Jasna Uhláriková a Zuzana Týrová najskôr podávajú opis a porovnanie srbskej cyriliky a srbochorvátskej latinky. Potom sa venujú otázkam srbskej fonológie, ako sú charakteristika samohlások a spoluhlások, otázka prízvuku či postavenie enklitík a proklitík. V porovnávacej analýze systémovo podávajú podobnosti a rozdiely medzi srbčinou a slovenčinou v týchto oblastiach. V tretej časti Morfonológia sa Anna Makišová a Jasna Uhláriková zameriavajú na otázky súvisiace s týmto javom. V porovnávacej analýze slovenčiny a srbčiny sa zameriavajú na kolízne javy, ako sú zmeny spoluhlások na tvaroslovnej hranici, rôzne typy neutralizácií, alternácie korelovaných i nekorelovaných konsonantov, vokalicko-konsonatické  aj vokalické korelácie. Vo štvrtej časti Základy slovinskej fonetiky Saša Vojtechová Poklač opisuje zvukový systém slovinského jazyka. Podáva klasifikáciu slovinských hlások i základné segmentálne vlastnosti foném slovinčiny. Podrobne charakterizuje vlastnosti samohlások a ich suprasegmentálne vlastnosti, rovnako tak vlastnosti spoluhlások. V 5. časti Operatívna fonetika slovenčiny a slovinčiny sa Jozef Pallay  venuje spojeniu kontrastívnej a deskriptívnej fonetiky a na hľadanie rozdielov medzi fonologickými systémami slovinčiny a slovenčiny, ktoré sú z hľadiska vyučovania slovenčiny na pozadí slovinčiny relevantné. 


Intelektuálny výstup č. 3

Špecifiká vyučovania slovenčiny mimo územia Slovenska s dôrazom na kolízne jazykové javy v slovenčine a srbčine a využitie efektívnych vyučovacích metód (celý text v pdf)


Zostavovateľka: Mgr. Zdenka KUMOROVˇÁ, PhD.

Autori:

Mgr. Peter GREGORÍK, PhD. (Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

PhDr. Katarína HINCOVˇÁ, PhD. (Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

Mgr. Zdenka KUMOROVÁ, PhD. (Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

doc. Dr. Anna Margaréta LAČOKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

prof. Dr. Anna MAKIŠOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

prof. Dr. Daniela MARČOKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

doc. Dr. Zuzana TÝROVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

prof. Dr. Jasna UHLÁRIKOVÁ (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

PaedDr. Eleonóra ZVALENÁ, PhD. (Filozofická fakulta, Univerzita v Novom Sade)

Recenzenti:

PaedDr. Jana Tomášková, PhD.

doc. Dr. Stefana Paunović Rodić


Publikácia Špecifiká vyučovania slovenčiny mimo územia Slovenska s dôrazom na kolízne jazykové javy v slovenčine a srbčine a využitie efektívnych vyučovacích metód predstavuje súbor metodických listov a študijných materiálov, ktorý bol v súčinnosti s asociovanými partnermi projektu v Srbsku – s Asociáciou slovenských pedagógov a Aktívom učiteľov slovenčiny vo Vojvodine cielene vypracovaný na pracovný seminár pre učiteľov slovenčiny vo Vojvodine v Srbsku. Hlavným zámerom autorského kolektívu bolo doškoliť aktívne pôsobiacich učiteľov regionálneho školstva v krajine, kde je zjavný vplyv väčšinového jazyka, čo prináša potenciálne prekážky v kvalitnej jazykovej i metodickej dispozícii učiteľov slovenčiny a vytvoriť podpornú vzdelávaciu aktivitu pre učiteľov slovenčiny so zámerom aplikovať najnovšie poznatky z jednotlivých rovín jazyka s metodickou podporou, ako dané obsahy učiva využiť vo vyučovaní slovenčiny v konfrontácii s väčšinovým jazykom. Zároveň sa v publikácii nachádzajú metodicky spracované testy, ktoré sú primárne určené vysokoškolským študentom pripravujúcim sa na profesiu učiteľov slovenčiny ako cudzieho jazyka s prihliadnutím na špecifiká väčšinového jazyka partnerskej krajiny.

Prácu tvoria tri časti. V úvode sa nachádzajú stručne spracované historické aspekty života Slovákov vo Vojvodine, ďalej vnútrojazykový a medzijazykový rozmer vojvodinskej slovenčiny ako i špecifiká vyučovania slovenčiny v Srbsku a prehľad najvýznamnejších vojvodinských slovakistov, ktorí sa vo svojej práci zamerali na slovenčinu v školskom prostredí. Samotné jadro práce je rozdelené do dvoch častí. Prvá časť prináša štyri pracovné listy určené žiakom druhého stupňa základných škôl (5. – 8. ročník ZŠ). Pracovné listy sú testovacími nástrojmi vhodnými na meranie jazykových vedomostí a zručností pri práci s vecným a literárnym textom, pričom obsahujú aj dodatočné informácie späté s obsahom a najmä reáliami v niektorých východiskových textoch. Každý pracovný list je následne detailne metodicky spracovaný – všetky zadania sú podporené metodickým usmernením, v ktorom sú vytýčené ciele danej aktivity, metodologický postup jej riešenia a správne odpovede s vysvetlením aj možných nesprávnych postupov riešenia. Takto metodicky spracované pracovné listy môžu využiť jednotliví učitelia priamo vo svojej výučbe a zároveň sú potenciálnym vzorom, ako pristupovať k príprave vlastných neštandardizovaných učiteľských testov a spracovaní predpísaného učebného obsahu s dôrazom na aplikáciu efektívnych vyučovacích metód, ktoré prispejú k skvalitneniu výučby daných jazykových prvkov. Pracovné listy a ich metodické spracovanie je plne využiteľné aj pri samostatnej práci žiaka pri samoštúdiu napr. pri absencii na vyučovaní, resp. pre všetkých tých záujemcov, ktorí si chcú uvedomením si kolíznych javov v slovenčine a srbčine zlepšiť svoj jazykový prejav v slovenskom jazyku. Druhá časť obsahuje osem obdobne spracovaných pracovných listov pre študentov vysokých škôl (predovšetkým FF UNS), ktorí sa učia slovenčinu ako jazyk prostredia alebo materinský, cudzí či druhý slovanský jazyk.


Intelektuálny výstup č. 4

Literárna čítanka. Výber textov s prihliadnutím na výučbu slovenčiny mimo územia Slovenska

CELÝ TEXT V PDF                            OBÁLKA V PDF



Hlavní zostavovatelia:         PhDr. Marián Kamenčík, PhD.

        Mgr. Ľubomír Gábor, PhD.

Autori:            PhDr. Marián Kamenčík, PhD.

Mgr. Ľubomír Gábor, PhD.

doc. Dr. Špela Sevšek Šramel

prof. Dr. Marina Šimáková Speváková

Mgr. Saša Vojtechová Poklač, PhD.

doc. Dr. Zuzana Týrová

prof. Dr. Adam Svetlík

PaedDr. Eleonóra Zvalená

mag. Matej Klemen

Recenzenti:   Mgr. Peter Tollarovič, PhD.

                        Mgr. Petra Švancarová, PhD.

Literárna čítanka sumarizuje ukážky literárnej tvorby slovenských autorov naprieč žánrami i literárnoslohovými realizáciami. Čítankou získajú recipienti nástroj nielen nácviku praktického zvládnutia slovenského jazyka, ale získajú predstavu o jeho tvárnosti a výrazových kvalitách. Texty sú doplnené o krátke rámcové vstupné interpretačné pohľady, ktorých úlohou je kontextuálne priblížiť konkrétne dielo, naznačiť literárnoestetickú i ideovú hodnotu. Ukážky sprevádzajú aj krátke otázky preverujúce čítanie s porozumením, pričom sa nezameriavajú iba na textovú gramotnosť vyplývajúcu z potreby zvládnutia jednotlivých jazykových rovín, ale premosťujú aj v oblasti kultúrnych otázok, prípadne opisu niektorých reálií. Pridanou hodnotou sú aj nahrávky umeleckých textov nahovorené rodenou hovoriacou, laureátkou recitačných súťaží Andreou Kleimanovou, aby sa v cudzojazyčnom prostredí poskytla možnosť počúvať autentickú slovenskú výslovnosť a vďaka tomu vnímať správnu intonáciu v slovenčine. Súčasťou čítanky sú aj abstraktné ilustrácie vytvorené mladým umelcom Matúšom Jurčíkom. Čítanka je vhodnou a zaujímavou vyučovacou/učebnou pomôckou, ktorá aj vďaka umeleckému zážitku z čítania slovenskej literatúry dokáže lepšie a účinnejšie motivovať študentov v učení sa a poznávaní slovenského jazyka ako cudzieho (či menšinového) jazyka a slovenskej kultúry.




Textová publikácia

Špecifiká vyučovania slovenčiny mimo územia slovenska s dôrazom na kolízne javy v slovenčine a srbčine a využitie efektívnych vyučovacích metód (stiahnuť pdf)

Aktuality
Oznam pre študentov: Bakalárske štátne skúšky sa dňa 26. 5. 2025 začínajú o 9:00 a magisterské štátne skúšky sa dňa 27. 5. 2025 začínajú o 8:00.
Milé študentky, milí študenti,radi by sme vám dali do pozornosti zaujímavú ponuku krátkodobého študijného pobytu BIP (blended intensive programmes) na Newton University - bl...
Kalendár
po ut st št pi so ne
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      
Kontakt
  • Katedra slovenského jazyka a literatúry
  • Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
  • Námestie J. Herdu 2
  • 917 01  Trnava
  • email: beata.veiglova(zav.)ucm.sk
  • telefón: 033 5565 225
Sociálne siete