KUMOROVÁ, Zdenka: Lexikológia slovenského jazyka v učiteľskej praxi (2023)
Učebnica je určená študentom doplňujúceho pedagogického štúdia v odbore slovenský jazyk a literatúra, preto sa pri tvorbe učebnice kládol dôraz na aplikačno-vzdelávaciu stránku publikácie. Názov učebnice Lexikológia slovenského jazyka v učiteľskej praxi reflektuje motiváciu zostavenia publikácie na nosných témach z lexikálneho subsystému slovenského jazyka, kde sú redukovane z hľadiska filologického obsahu lexikológie obsiahnuté základné témy z lexikálnej sémantiky, suprasémantiky a slovotvorby.
Peter Gregorík: Podmet v slovenčine. Formálna a sémantická charakteristika (2022)
Monografia má na prvý pohľad pomerne jednoduchý cieľ – podať charakteristiku podmetu v slovenčine, tak formálnu, ako aj sémantickú. Podmet bol opísaný zrejme vo všetkých komplexných dielach o slovenskej syntaxi či gramatike od čias Antona Bernoláka až po súčasnosť, no vždy len ako súčasť výkladu, nikdy nie ako jeho hlavná zložka. Problematika podmetu je však natoľko rozsiahla, že si vyžaduje samostatné spracovanie. V knihe autor z podmetu urobil ústredný prvok a podávame jeho komplexnú charakteristiku z formálneho i sémantického hľadiska. Práca je rozdelené do štyroch kapitol, pri jeho koncipovaní autor nadviazal na kľúčové syntaktické diela najmä zo slovenskej a českej syntaxe, ako i na svoj vlastný výskum z dizertačnej práce Vetné typy v slovenčine (2012). Teoretický výklad dokladá veľkým množstvom príkladov, ktoré čerpal z Korpusu slovenského jazyka, internetových zdrojov a súčasných publicistických textov.TEPLAN, Dušan – KAMENČÍK, Marián: Slovenský nadrealizmus v korešpondencii (1935 – 1948). Rok vydania 2022.
Obsahom publikácie je rozsiahly výber 490 listov z korešpondencie príslušníkov slovenského nadrealistického hnutia, ktorú autori a zostavovatelia prevzali z verejných a vybraných osobných literárnych archívov. Svojím rozsahom a spracovaním ide o jedinečný vedecký a vydavateľský počin, ktorým sa otvára priestor na podrobné preskúmanie najväčšieho avantgardného hnutia v dejinách Slovenska. V listoch a ich komentároch sa odhaľujú nielen historické a literárne súvislosti, pri čítaní listov sa tiež dostávame do súkromia a zázemia, v ktorom spisovatelia žili, tvorili a pracovali. Vedecký a zážitkový rozmer je podporený farebným rozlíšením priamych textov listov a komentárov, ako aj doplnkovými oddielmi publikácie: obrazovou prílohou, kalendáriom, historickými dokumentmi, slovníkom osôb a publikácií, vďaka ktorým sa aj napriek nadštandardnému rozsahu čitateľ v texte dobre orientuje a získava komplexný prehľad.
KUMOROVÁ, Zdenka: Vybrané kapitoly z lexikológie slovenského jazyka (2022)
Cieľom učebnice je poskytnúť študentom učiteľstva študijného programu slovenský jazyk a literatúra súhrnné poznatky z lexikálnej problematiky, aby didakticky efektívne aplikovali jazykové poznatky v jazykovom vzdelávaní slovenského jazyka, ako aj v iných zložkách predmetu (slohová výchova a literatúra). Táto publikácia je určená študentom dvojodborového učiteľského štúdia slovenského jazyka a literatúry v kombinácii, preto sa pri tvorbe učebnice kládol dôraz na aplikačno-vzdelávaciu stránku publikácie. Názov učebnice Vybrané kapitoly z lexikológie slovenského jazyka reflektuje motiváciu zostavenia publikácie na nosných témach z lexikálneho subsystému slovenského jazyka, kde sú redukovane z hľadiska filologického obsahu lexikológie obsiahnuté základné témy z lexikálnej sémantiky, suprasémantiky, zo slovotvorby, z lexikálnych jazykovedných disciplín, ako napríklad lexikografia, frazeológia, semaziológia, derivatológia.
HINCOVÁ, Katarína – GREGORÍK, Peter – KUMOROVÁ, Zdenka – VADKERTIOVÁ, Andrea: Interaktívne médium k predmetu lexikológia slovenského jazyka – metodická a používateľská príručka ( 2022)
Zámerom autorov interaktívneho média, ku ktorému bola vytvorená táto didaktická príručka, bolo vytvoriť korpus didakticky spracovaných a overených úloh z prvkov učiva lexikológie v elektronickej podobe, ktoré sú vhodné v pregraduálnom vzdelávaní učiteľov slovenského jazyka a literatúry s pragmatickým dosahom aj na základné a stredné školy. V didaktickej príručke sa nachádza 15 kapitol so 133 rozmanitými úlohami z oblasti lexikálnej sémantiky, tvaroslovia diferenciácie či z obohacovania slovnej zásoby. Pri jednotlivých úlohách je v príručke pri zadaní úlohy uvedený typ úlohy a jej vizuálna podoba, podrobný popis postupu riešenia úlohy, vyhodnotenie správnosti riešenia a postup pri opakovanom riešení úlohy.
BEŇO, Miroslav – KUMOROVÁ, Zdenka - HINCOVÁ, Katarína – GREGORÍK, Peter – VADKERTIOVÁ, Andrea: AKADÉMIA LEXIKOLÓGIE – digitalizované interaktívne médium k predmetu lexikológia slovenského jazyka s metodickou a používateľskou príručkou (2022)
AKADÉMIA LEXIKOLÓGIE je interaktívne vzdelávacie médium s didakticky transformovaným lexikálnym obsahom zamerané na lexikálne pojmy, lexikálne disciplíny, lexikálne jednotky, význam slov, obohacovanie lexiky, diferenciáciu slovnej zásoby z viacerých hľadísk a na slovotvorbu. Médium kompletne pokrýva vzdelávací obsah predmetu lexikológia slovenského jazyka v učiteľskom programe. Súčasťou portfólia úloh v podobe interaktívneho média je aj metodická a používateľská príručka odkazujúca na návody a postupy pomáhajúce učiteľom pri implementácii elektronického didaktického materiálu na výučbu lexikológie. Pri tvorbe média sa kládol zreteľ na interakciu, zvýšenie pozornosti, interdisciplinárnosť, názornosť, zlepšenie úrovne získaných jazykových kompetencií, pragmatický charakter poznatkov z lexikológie a spôsob ich stvárnenia a fixovania.
ZUBKO, Peter.: Tento list z kazateľnice ohlasovať budete : Pastierske a apoštolské listy pre Slovákov z 19. storočia (2021). Recenzenti: Viliam Judák, Pavol Dráb. 1. vyd. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo, 2021. 186 s. ISBN 978-80-89613-38-0.
KAMENČÍK, Marián (ed.): Fratres Galgocienses / Bratia hlohovskí. Oslavná báseň na Jána a Pavla Prunovcov (2021)
Predkladaný zborník má ambíciu upozorniť na tie svetlé momenty renesančného Hlohovca, ktoré sa spájajú s činnosťou kníhtlače a gymnázia, pričom prostredníctvom prekladu jednej veršovanej literárnej pamiatky chce sprítomniť niektoré podoby kultúrneho, no najmä literárneho života renesančnej inteligencie mesta spred takmer 450 rokov. V hlohovskej tlačiarni Valentína Mančkoviča vydaný zborník latinskej príležitostnej poézie z roku 1588 od Valeriána Madera s názvom Libellus exercitiorum poeseos scholasticorum (Knižka cvičení učiteľov poézie...) dokladá pestrú sieť vzťahov renesančných básnikov. Svoje priateľské i profesijné väzby si vyjadrovali formou dedikovania rôznych básní. Do spoločnosti literátov tzv. „humanistickej republiky“ patril aj hlohovský rodák Ján Pruno Fraštacký so svojím bratom Pavlom. Maderovej zbierke nachádza oslavná príležitostná báseň na bratov Prunovcov Ad Ioannem et Paulum Prunones, fratres Germanos, Galgocienses, doctos et pios viros (Jánovi a Pavlovi Prunovcom, bratom rodným z Hlohovca, učeným a zbožným mužom), ktorá charakterizuje ich postavenie v kruhu učenej komunity. Je to krátka 36-veršová latinsky písaná báseň Valeriána Madera, ktorej znenie čitateľom sprístupňujeme v pôvodnej podobe formou faximile.
KAMENČÍK, Marián (ed.): Čas mal vtedy príchuť večnosti... hlohovské roky Jana Vladislava (2021)
Anotácia: Knihu tvorí zbierka textov, ktoré približujú život, literárne dielo a mysliteľský odkaz básnika, prekladateľa, esejistu, kritika, redaktora, tvorcu literatúry pre deti a mládež a mimoriadne hĺbavého intelektuála Jana Vladislava v spojení s jeho rodiskom, čím zviditeľňuje jednu líniu pomyselnej autorovej celoživotnej diskusie o neustálom uvažovaní nad tým, čo pre človeka predstavuje obsah a hodnota pojmu domov. Prvýkrát sa v jednom zväzku stretajú doteraz na rôznych miestach publikované esejistické práce J. Vladislava a jeho spomienkové rozprávania na mesto svojej najranejšej mladosti i formovania si vlastnej predstavy o svete. Tieto texty dopĺňajú štúdie približujúce literárne dielo a životné cesty Jana Vladislava a podobu mesta Hlohovec v čase, keď v ňom budúci spisovateľ vyrastal. Literárna návšteva Hlohovca v podaní J. Vladislava je úprimnou a otvorenou výpoveďou o tom, ako v ňom fungovala „filozofia úžasu“, teda ten atribút, ktorým dokázal pozorne i hĺbavo analyzovať svet okolo seba, ktorým sa jednoducho, no zato s úplnou vážnosťou pýtal priamočiaro na tajomstvá i samozrejmosti života. Zároveň s úskaliami detskej mysle i svojskej vynaliezavosti hľadal na tieto otázky odpovede, s ktorými sa konfrontoval rovnako závažne oveľa neskôr v iných súvislostiach už ako zrelý muž.
GREGORÍK, PETER. Veta v slovenčine a jej vlastnosti (2021)
Kniha Veta v slovenčine a jej vlastnosti sa zaoberá zvukovou, modálnou a intenčnou charakteristikou slovenskej vety, jej členitosťou, ako aj diachrónnym prierezom pohľadov na slovenskú vetu a jej definícií od čias Antona Bernoláka až po súčasnosť. Práca vychádza zo slovenskej lingvistickej tradície, v rámci ktorej autor analyzuje a konfrontuje kľúčové koncepcie a dopĺňa či modifikuje ich na základe svojho vedeckého výskumu. V jednotlivých kapitolách sa postupne venuje vymedzeniu vety, vzťahu pojmov veta a výpoveď, zvukovej, modálnej a členitostnej charakteristike aj typológii vety a napokon intenčným teóriám.
KAMENČÍK, Marián: Čítanka Literárnych potuliek Hlohovcom (2017 – 2020). (2020)
Anotácia: Kniha sústredí texty, ktoré doteraz odzneli na vzdelávacom podujatí Literárne potulky Hlohovcom a ktoré sa viažu k udalostiam, histórii či osobnostiam mesta spojených s literárnou činnosťou. Ide o žánrovo rozmanitý materiál, obsahujúci básne, poviedky, novely, črty, aforizmy, úryvky románov, divadelných hier, memoárových či cestopisných diel a iné. Súčasťou čítanky sú aj komentáre k jednotlivým ukážkam, ktoré objasňujú ich vzťah k Hlohovcu a pre čitateľa (primárne pedagóga) navodzujú interpretačné situácie textov. Okrem toho kniha ponúka bohatý fotografický dokumentárny materiál k dejinám literárneho života v Hlohovci. Pred čítankovou časťou je umiestnená rozsiahla monograficky ladená štúdia približujúca literárne dejiny a knižnú kultúru Hlohovca od 12. do 21. storočia, kde sú identifikované primárne ťažiskové body literárnych iniciatív a ich aktérov v prostredí daného regiónu a ich presah do národnej literatúry.
Bocánová, Martina – Žeňuchová, Katarína: Zakliata hora Pavla Dobšinského. Recenzenti: Milan Leščák, Viera Gašparíková. - 1. vyd. - Bratislava : Národopisná spoločnosť Slovenska, 2019. - 152 s. - ISBN 978-80-973341-0-9.
Anotácia: Monografia Zakliata hora Pavla Dobšinského ponúka pohľad na jednu z kľúčových osobností slovenskej kultúry 19. storočia – Pavla Dobšinského, ktorého kultúrnej verejnosť na Slovensku vníma ako synonymum slovenskej ľudovej rozprávky. Práve osobnosť Pavla Dobšinského je spojené so zbieraním, vydávaním a redigovaním slovenskej ľudovej rozprávky, začo si zaslúžil pevné a nezastupiteľné miesto v dejinách slovenskej folkloristiky. Ovplyvnil formovanie folkloristiky, predovšetkým jej raných fáz a neskôr aj ako teoretik slovenskej rozprávky zásadne ovplyvnil aj kreovanie folkloristiky ako samostatnej vednej disciplíny. Zbieranie, vydávanie a výklad rozprávok, ako ich realizoval P. Dobšinský od druhej polovice štyridsiatych rokov v rámci kolektívnych študentských zbierok folklóru až po vydanie monumentálnych Prostonárodných slovenských povestí (1880 – 1883), sa doposiaľ zvykli interpretovať výlučne ako aktivity zberateľské a folkloristické. Monografia chronologicky načrtáva vývin záujmu o slovenskú ľudovú rozprávku, o jej zbieranie, zapisovanie a následné redakčné úpravy s dôrazom na vývinový aspekt a domáce kontexty. Nezameriava sa len na život a dielo P. Dobšinského v historiografickej perspektíve, ale autorky uvažujú nad touto osobnosťou vedy v širšom kontexte. Zamýšľajú sa nad postavením Pavla Dobšinského v kontexte bádania o ľudovej slovesnosti – jeho úsilím o adekvátne a funkčné zbieranie folklóru, jeho zaznamenávanie, uchovávanie a, samozrejme, vnímajú jeho prácu aj v dobovom kontexte redakčných úprav a vydavateľských prác. Monografia bola ocenená Cenou Národopisnej spoločnosti v kategórii Publikácia za roky 2018-2020.
Vo výchovno-vzdelávacom procese je publikácia vhodne využiteľná vo viacerých študijných programoch - v slovakistických ale aj etnologických a folkloristických disciplínach. Z hľadiska využiteľnosti a dopadu v okruhu slovakistických študijných programov možno publikáciu využiť pri vyučovaní dejín slovenskej literatúry obdobia romantizmu, pri objasňovaní literárno-teoretických otázok vzťahu literatúry a folklóru.
KAMENČÍK, Marián: Z Hlohovca do Honolulu a späť. Rudolf Dilong a hlohovská literárna avantgarda (2019)
Anotácia: Monografia sa sústredí na pätnásťmesačné Dilongovo pôsobenie vo františkánskom kláštore v Hlohovci. Všíma si jeho osobnostnú a literárnu charizmu i tvorivý autorský entuziazmus, ktorými dokázal prostredníctvom podpory a vplyvu na jednotlivcov vybudiť pokojný literárny život provinčného považského mestečka k básnickému aktivizmu, čím doň vtláča (aj v kontexte exponovaných vojnových historických udalostí) ducha avantgardného espritu. Na pozadí vymedzeného časového úseku kniha približuje najmä Dilongovu nadrealistickú etapu tvorby a zvýznamňuje jeho podiel na organizovaní literárneho života mladých začínajúcich autorov, akými boli Hlohovčania Ivan Kunoš (Kupec) či Michal Masaryk, no i ďalší jeho literárni priatelia z Hlohovca. Na príklade fungovania hlohovskej nadrealistickej literárnej „bunky“ kniha zároveň ponúka konkrétny obraz pohybu nadrealistického hnutia na Slovensku a jeho prieniky z Bratislavy na „vidiek“, znaky jeho spoločenského vrstvenia, podmienky organizovania literárnej tvorby, podoby tvorivého zázemia, publikačné snahy, dotyky nadrealistov z „centra“ s „perifériou“, a tiež štipku bohémstva.
GÁBOR, Ľ.: Ľudová próza západných Slovanov v komparatistickej perspektíve. Sondy do literárnej predhistórie. 1. vyd. Banská Bystrica : Belianum. Vydavateľstvo UMB, 2017. 154 s. ISBN 978-80-557-1337-3
Anotácia: Monografia Ľudová próza západných Slovanov v komparatistickej perspektíve. Sondy do literárnej predhistórie sa zaoberá výskumom pamiatok ústnej ľudovej slovesnosti zo západoslovanského kultúrneho a jazykového prostredia. Vychádzajúc z komparatívnej perspektívy analýzy zachovaných prameňov sa v predloženom texte pokúšame identifikovať a interpretovať prítomnosť témy (obrazu) kozmológie a kozmogónie v západoslovanskom naratívnom folklóre.
KUMOROVÁ, Zdenka: Inojazyčné výrazy v slovenčine (2016)
Anotácia:
Na úrovni jazykovej kultúry sa neustále rieši a otvára otázka vhodnosti preberania cudzieho výrazu a možnosti ponechania či vytvorenia domáceho výrazu. Po neustále diskutovaných otázkach sa pri riešení preferuje sociolingvistické hľadisko a funkčný prístup k jednotlivým preberaným výrazom. Preberanie a adaptovanie cudzojazyčných výrazov je spoločná a pre jazyk prospešná obohacujúca činnosť, zdroj poznania a nových možností vyjadrovania, variability komunikácie, na ktorej sa okrem iného podieľa aj kreatívnosť užívateľov jazyka a ich príslušnosť k referenčnej skupine. Proces preberania inojazyčnej lexiky sa netýka len slovenského jazyka, ale ide o svetový fenomén podporený rozsiahlou globalizáciou a rýchlou medializáciou. Mnohým svetovým jazykom sa ako výsledok dynamiky jazyka mení lexika – obohacuje sa a prispôsobuje sa pragmatickým a funkčným komunikačným potrebám používateľov jazyka. Akokoľvek je jazyk silný a územne rozsiahly, nedokáže čeliť tlakom internacionalizácie a prispôsobuje sa preberaniu výrazov z cudzích zdrojov, i keď možno s určitosťou povedať, že smer preberania je od dominantného jazyka k recesívnemu (preberajúcemu) jazyku. Cudzosť sa postupne vytráca a cudzia výpožička sa považuje za domáce slovo, cudzosť sa posudzuje už len z diachrónneho hľadiska tak, ako sa vraciame k histórii a etymológii slov. Z hľadiska synchrónneho pociťujeme cudzosť v jazyku silnejšie a teda aj obavy a ohlasy používateľov jazyka sú intenzívnejšie.
KAMENČÍK, Marián – KONEČNÝ, Miloslav – TKÁČIKOVÁ, Eva: Prehľad dejín slovenskej literatúry I. Slovenská literatúra 9. – 19. storočia (2015)
Anotácia: Autori predkladanej publikácie sa snažia ponúknuť informačne nasýtenú a zrozumiteľnú syntézu aktuálnych poznatkov literárnej histórie o kľúčových vývinových procesoch v slovenskej literatúre od 9. do 19. storočia. V rámci jednotlivých kapitol venujúcich sa postupne stredovekej, renesančnej, barokovej, klasicistickej, preromantickej, romantickej, postromantickej a realistickej literatúre sa pokúšajú vhodne skombinovať overené poznatky literárnej vedy s pôvodnými zisteniami a vytvoriť tak adekvátny obraz vývinových premien a estetických špecifík slovenskej literatúry do konca 19. storočia. Hlavnou úlohou publikácie je orientovať čitateľa v estetických, poetologických, výrazových, či typologických premenách slovenskej literatúry, ktoré sú zároveň ukotvené v ideových a kultúrnospoločenských danostiach jednotlivých období. Charakter publikácie ako prehľadu poukazuje na skutočnosť, že autorom išlo predovšetkým o zodpovedný výber a hodnotové zoradenie hlavných literárnych javov, ktorými slovenská literatúra v predmetnom časovom vymedzení utvárala svoju identitu a kontinuitu. Preto kolektív autorov kladie predovšetkým dôraz na kánonické texty jednotlivých umeleckých epoch s primeraným výkladom ich estetickej hodnoty. Najmä z uvedeného dôvodu nie je publikácia vyčerpávajúcim zdrojom informácií a nemôže nahrádzať štúdium ďalšej literatúry. Má však podnietiť u študentov i ďalších čitateľov živý záujem o autentické poznávanie literárnych hodnôt minulosti.
KAMENČÍK, Marián: PERICULUM GALGOCZIENSE – HLOHOVSKÉ NEBEZPEČENSTVO. Báseň Gabriela Kolinoviča Šenkvického o rozvodnenom Váhu z roku 1721 a niektoré ďalšie povodňové udalosti z Hlohovca (2015)
Anotácia: Publikácia sa zameriava na tematicky špecifické literárne pamiatky, ktoré zachytávajú konkrétnu historickú udalosť. Ide o povodne a ich spôsob umeleckej reflexie, pričom podrobnejšie skúma tzv. „povodňové básne“ lokálne naviazané na úsek povodia rieky Váh v blízkosti mesta Hlohovec. Jadrom knihy je rozsiahla hlavná štúdia, ktorá metodologicky vymedzuje poetologický i historický kontext tzv. „povodňových básní“ s dôrazom na genologickú provenienciu príležitostných a časových básní. Súčasťou knihy je aj interpretácia takýchto literárnych pamiatok od obdobia baroka do 20. storočia. Kniha prvýkrát prináša aj preklad básne Gabriela Kolinoviča Šenkvického o rozvodnenom Váhu, dôležité udalosti z jeho života a tvorby a tiež štúdiu o histórii povodní v Hlohovci. Knihu dopĺňa bohatý fotodokumentačný materiál.
KUMOROVÁ, Zdenka: Základy teórie spisovného jazyka a jazykovej kultúry (2015).
Anotácia:
Monografii sa zameriava na analýzu súčasnej jazykovej situácie vzhľadom na teóriu spisovného jazyka a jazykovú kultúru, ktorá v súčasnosti smeruje skôr k divergencii jazykových prostriedkov. Tento stav príliš nekorešponduje s normatívnymi tradíciami jazykového systému, kde dominuje výlučnosť, nie variantnosť. V jazykovej praxi i v jazykovednej elite tento stav skôr núti k prehodnocovaniu so zreteľom na pragmatický, racionálny a prirodzený spôsob vyjadrovania, aj za cenu búrania konvencií a predsudkov. Realita je taká, že popri sebe existujú dve metodologické hľadiská: tradičné, resp. formálne, keď sa pristupuje k jazyku ako k homogénnemu predmetu skúmania, a inovatívne, resp. sociolingvistické, keď sa objektom záujmu stáva jazyk ako heterogénny útvar s väčším počtom variet a komunikačných noriem. Tento posun vo vnímaní jazyka a jeho systému so zreteľom na diferencovanú komunikačnú prax sa ukazuje ako primeranejší spôsob prepojenia normy, kodifikácie spisovného jazyka a jazykovo-regulačnej praxe na pozadí existujúceho živého jazykového úzu používateľov slovenského jazyka.
Publikácia na stiahnutie: https://ff.ucm.sk/sk/projektove-publikacie/
KUMOROVÁ, Zdenka: Tvorivo-komunikačné vyučovanie slovenského jazyka ako druhého jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín na Slovensku (2015)
Anotácia:
Táto publikácia je určená budúcim učiteľom slovenského jazyka vyučujúcim v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín na Slovensku – odborovým didaktikom slovenského jazyka ako druhého (nematerinského) cieľového jazyka. Kniha poukazuje na rôzne špecifiká jazykového vzdelávania slovenského (štátneho) jazyka v menšinovom prostredí, na aktuálne trendy výučby slovenského jazyka ako nematerinského jazyka pomocou metód cudzích jazykov. V publikácii je osobitná pozornosť venovaná stratégiám učenia
slovenského jazyka v prostredí národnostných menšín. Štýly učenia cieľového jazyka sú rôznorodé, a keďže každý žiak preferuje iný štýl osvojovania si cudzieho jazyka, je potrebné žiakovi ponúknuť možnosť výberu z individuálnych učebných stratégií. Zameranosť na žiaka a jeho individuálne potreby pri osvojovaní si cieľového jazyka korešponduje s individuálnym prístupom v procese osvojovania si jazyka. Vo vyučovacom procese nedominuje jedna metóda jazykového učenia nad ostatnými (napr. gramaticko-prekladová metóda), ale sa predpokladá zapojiť všetky overené prístupy a inovatívne metodické postupy vo vyučovaní s cieľom zefektívniť jazykové vzdelávanie.
Publikácia na stiahnutie: https://ff.ucm.sk/sk/projektove-publikacie/
GREGORÍK, PETER. Základy spisovnej výslovnosti (2014)
Vysokoškolská učebnica podáva výklad základných pravidiel a zvukových zákonitostí, ktoré ovplyvňujú spisovnú výslovnosť slovenčiny. Kniha má slúžiť ako pomôcka pre študentov a učiteľov slovenského jazyka, či už doma alebo v zahraničí, či na školách s vyučovacím jazykom slovenským alebo s jazykom národnostných menšín. Zaoberá sa dejinami slovenskej ortoepie, vymedzením ortoepie a jej vzťahom k iným jazykovým rovinám, najmä však k fonetike, vzťahom zvukovej a písanej formy jazyka, fonetickou transkripciou, jej znakmi a pravidlami, fonetickou a ortoepickou klasifikáciou samohlások a spoluhlások, segmentálnymi javmi, suprasegmentálnymi javmi a neutralizáciami.
KAMENČÍK, Marián: Pavel Vajaj (1761 – 1838). Živý odkaz učiteľa z Horných Zeleníc (2013, 2014)
Anotácia: Monografia je reprezentatívnym nahliadnutím a zhodnotením života a literárneho diela rektora hornozelenickej evanjelickej školy Pavla Vajaja. Vajaj bol evanjelický učiteľ, autor príležitostných básní a veršovaných kroník, znalec dejín a milovník latinčiny, osvietenský vzdelanec a zapálený propagátor osvety a vzdelávania. Text monografie približuje Vajajove aktivity teritoriálne rozložené od rodných Kopčian, cez pôsobisko v Príbovciach až po Horné Zelenice, kde strávil najproduktívnejšiu časť svojho života. V ďalšej časti kniha analyzuje a interpretuje jeho bohatú literárnu tvorbu úzko zviazanú s miestami svojich pôsobísk. Prostredníctvom šiestich doteraz známych rukopisných veršovaných pamiatok P. Vajaja kniha približuje nielen historickú, ale najmä estetickú kvalitu jeho prác, ktoré v kontexte prelomu 18. a 19. storočia vykazujú poetologickú príslušnosť k viacerým literárnoslohovým identitám. Informačnú hodnotu publikácie dopĺňa bohatý obrazový materiál z archívnych zbierok múzeí i súkromných zberateľov, ktoré kompletizujú textovú informáciu. Druhú časť knihy tvorí výber z Vajajovej tvorby, prostredníctvom ktorej je dokladovaný vzťah spisovateľa ku konkrétnemu regiónu.
KAMENČÍK, Marián (ed.): Príležitosti príležitostnej poézie (2013)
Anotácia: Ak v literárnohistorických prácach, ktoré sa venujú slovenskej literatúre do polovice 19. storočia narazíme na fenomén príležitostnej poézie, často sa stretneme s tým, že jej zhodnotenie zaberie rozsah väčšinou par viet, v ktorých sa často objavujú charakteristiky ako okrajovosť, časovosť, úžitkovosť, rutinnosť, angažovanosť, masovosť, pragmatickosť, schematickosť, imitatívnosť, významová vyprázdnenosť či nízka estetická úroveň. Takáto reflexia príležitostnej poézie zohľadňuje predovšetkým jej mimoliterarne ambície, čim je zároveň vytláčaná z centra pozornosti literárnej vedy, hoci je súčasťou slovenskej literárnej kultúry už minimálne od obdobia humanizmu. Pravé moment okrajového záujmu o výskum predmetného problému stimuloval záujem autorov publikácie, aby sa výberovo pokúsili predstaviť žáner príležitostnej poézie v jeho interpretačnej podnetnosti a aktuálnosti pre literárnu vedu aspoň do tej miery, aby naznačili i potvrdili jej miesto v kontexte vývinu slovenskej literatúry do polovice 19. storočia, pričom sa snažia v jej poetologickej štruktúre odhaliť aj podnetné a estetické hodnotné znaky.
KAMENČÍK, Marián: Vďačná pamiatka fraštackému richtárovi. Príspevok ku kultúrnym dejinám a literárnemu životu mesta Hlohovec na začiatku 19. storočia (2012)
Anotácia: Kniha približuje prostredníctvom edičného a textologického spracovania rukopisnú literárnu pamiatku hlohovskej proveniencie z roku 1827, ktorú žánrovo možno zaradiť k príležitostnej poézii. Táto pamiatka nielenže sprostredkúva dobový estetický literárny vkus, je dokladom literárneho života a literárnej kultúry Hlohovca na začiatku 19. storočia, ale zobrazuje aj mnohé dôležité historické udalosti mesta a jeho aktérov. Súčasťou publikácie je aj rozsiahla literárnohistorická štúdia komplexne analyzujúca text z literárnoslohového, žánrového, verzologického i tematicko-motivického hľadiska, pričom podáva argumentačne podopretú hypotézu autorstva textu. Ďalej kniha obsahuje bohatý poznámkový aparát a komentáre, ktoré vysvetľujú podstatné kultúrno-historické súvislosti literárnej pamiatky vo vzťahu k mestu Hlohovec.
KAMENČÍK, Marián: Vývin literárnovedného myslenia na Slovensku (2011)
Anotácia: Publikácia približuje vývinové impulzy a iniciatívy vedeckého uvažovania o literatúre na Slovensku v začlenení do historického kontextu. Okrem relevantnosti jednotlivých odborných textov predstavuje ďalšiu prioritu i externé, inštitucionálne zázemie literárnej vedy. Neodmysliteľnou súčasťou literárnej vedy sú odborné periodiká, almanachy, významné zborníky, ale i spolky, spoločnosti, organizácie, združenia, krúžky, kde sa priamo literárnovedná činnosť realizovala. Zároveň publikácia preveruje nosnosť jednotlivých literárnovedných metodologických prístupov a vedeckých programov, aby nakoniec poukázala na mieru ich závažnosti a stimulatívnosti v kontinuite literárnovedných bádaní. Ide o aplikáciu konkrétnych podôb metodologických prístupov výskumu a pohľadu na literárne dielo v podmienkach slovenského literárnovedného myslenia (napríklad pozitivizmus, formalizmus, štrukturalizmus, marxizmus, postštrukturalistické prístupy atď.) zosobnené v dielach konkrétnych aktérov a reprezentantov týchto vedeckých iniciatív. Vybrané časti práce sledujú napríklad pohľad na verzologické výskumy, komparatistiku, literatúru pre deti a mládež, genológiu, naratológiu, teóriu literárnej komunikácie atď.
KUMOROVÁ, Z. – PÍŠOVÁ, J. – PALECSKOVÁ, D. Jazyková kultúra v akademickej komunikácii. I. diel (2011).
Anotácia:
Vysokoškolská učebnica Jazyková kultúra v akademickej komunikácii I. vznikla pre potreby študentov naučiť sa ľahšie orientovať v jazykovom systéme slovenského jazyka, a tak bola nápomocnou pri premietnutí tohto jazykového poznania do jazykovej praxe. Učebnica predstavuje výber jazykovedných poznatkov z viacerých jazykových rovín (z kultúry jazyka, lexikológie, ortografie, morfológie a syntaxe), týkajúcich sa problémov písaného a ústneho jazykového prejavu najmä so zreteľom na časté pravopisné a iné jazykové chyby a štylistické nedostatky v komunikačnej praxi. Poznávanie jazykového systému v tejto učebnici nie je cieľom, ale prostriedkom ako prispieť k zvyšovaniu jazykovej kultúry študentov a ich odborného vyjadrovania na akademickej pôde. Jazykové poznanie, ak má byť efektívne, musí byť intenzívne opakované, aby si ich každý používateľ jazyka prirodzene osvojil a spontánne, ale uvedomele zautomatizoval. Takémuto nácviku zodpovedajú úlohy, ktoré sú umiestnené hneď za určitou uzavretou problematikou.
KAMENČÍK, M. – NEMCOVÁ, E. – POSPÍŠIL, I. (eds.): Kontúry voľnosti – typológia slovenských a českých literárnych textov na prelome 20. a 21. storočia z hľadiska lingvistiky, štylistiky, poetiky a genológie (2010)
Anotácia: Zborník približuje vývin českej a slovenskej literatúry po roku 1989 a upozorňuje na to, že sa nerealizoval len jedným smerom, že prevládajúce tendencie, najmä postmodernistické, vyvolávali aj rezistentné reakcie a že sa prejavovali aj návraty k tradičnejším polohám. Hoci obidve literatúry vykazujú poetologické a vývinové podobnosti, nájdeme tu aj výrazne diferencie vyplývajúce z odlišných hĺbkových kultúrnych a umeleckých tradícii a z inej štruktúry literárneho procesu v bezprostredne predchádzajúcom období, t.j. v 60.- 80. rokoch 20. storočia. Boli to diferencie spoločensko-politické aj všeobecne kultúrne a vnútorne literárne. Vybrané a analyzovane texty reflektujú rôzne vývinové tendencie osobitnej postmodernistickej poetiky až k tradicionalistickým, konzervujúcim, ale aj syntetizujúcim vývinovým líniám obidvoch národných literatúr.
Aktuality
Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UCM organizovala 8. 10. 2024 vedeckú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vzácni hostia z domácich i zo zahraničných univerzít. Konf...
Kontakt
- Katedra slovenského jazyka a literatúry
- Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Námestie J. Herdu 2
- 917 01 Trnava
- email: beata.veiglova(zav.)ucm.sk
- telefón: 033 5565 225
Sociálne siete
Copyright © 2013-2024 | Katedra slovenského jazyka a literatúry, Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Všetky práva vyhradené.
Created & Design by:
& 
| Copyright © 2013-2024.
Page powered by SEASIDE CMS 2.3.1.
Created & Design by:
& | Copyright © 2013-2024.
Page powered by SEASIDE CMS 2.3.1.